Ako nováčik v Ataxe som dostal za úlohu napísať niečo na blog - a pretože sa na začiatku decembra konali v Prahe dve zaujímavé konferencie, ktorých sa Ataxo zúčastnilo, môžete si o nich nižšie niečo prečítať. Môj prvý článok bol tak dlhý, že sme ho nakoniec museli rozdeliť na dva - prvý sa teda týka konferencie 15E15 a druhý je o TEDx.
Aj keď sa 15E15 pýtala rečníkov aj účastníkov: "Prečo riziká?" s podtitulom "Konferencia o neistote, strachu a rizikách súčasného sveta" a TEDx Prague mala ako motto "Ideas worth spreading", obidve akcie toho mali veľa spoločného. A nebol to iba Josef Šlerka, šéf vývoja Ataxo Interactive, ako jeden z rečníkov.
Začnime teda spoločnými rysmi. Prísne časové limity pre prezentácie (15 a 18 minút) nútili prednášajúcich vyhnúť sa "vate" a ísť priamo k veci. Netradičné témy aj výber pozvaných osobností - a boli to skutočne osobnosti - priviedol paradoxne dosť podobný typ publika - výrazne vyššie vstupné na TEDx bolo dôvodom, prečo oproti 15E15 ubudlo študentov a pribudlo manažérov a zástupcov veľkých firiem. Obidve akcie ste mohli tiež sledovať naživo na Twitteri - pod hashtagmi #15e15 a #tedxprg. V obidvoch prípadoch bola samozrejmosťou aj kvalitná stránka na Facebooku: 15e15 a TEDx Prague.
O čo teda vlastne išlo?
V oboch prípadoch o zaujímavé a netradične pojaté témy, ktoré mali cieľ inšpirovať, donútiť premýšľať. Voľnosť vo voľbe témy aj forme spracovania bola takmer bezbrehá. Prvá konferencia denníku E15 mala témy "Prečo riziká?" a konala sa 3.12. v Berlingovom sále Národnej technickej knižnici (ktorá mimochodom sama o sebe stojí za návštevu). Pripravovali ju Miloš Čermák, Petr Koubský a Adam Javůrek.
Čoho sa teda báť?
Tomáš Rosa z Raiffeisen bank je expertom na kryptológiu a veľmi názorne upozorňoval na prehliadané rizika RFID čipů - dokázal ich vysvetliť na konkrétnych príkladoch aj širokej verejnosti, ktorá sa v problematike inak vôbec neorientuje. Nie len paranoikom tak je možné iba odporučiť návštevu jeho osobnej stránky, kde sa záujemca môže dozvedieť veľa vecí na tému bezpečnosti.
Prípad Ivana Gabala bol dobrým dôkazom, prečo je v obdobných situáciách prezentácia prínosom – hovoril nie moc k veci a pre publikum dosť nezrozumiteľne preskakoval medzi viacerými témami (všade prítomnosť korupcie, problém s integráciou rómskej menšiny alebo tendencia médií zjednodušením skresľovať zložité a komplexné problémy). Patril medzi v reálnom čase najhoršie hodnotených rečníkov, aj keď témy patria rozhodne medzi pálčivé problémy súčasnej českej (aj slovenskej) spoločnosti.
Josef Šlerka, teda "náš" zástupca, na Twitter písal, že sa trochu bojí on-line lynča, aj napriek tomu jeho netradičný pohľad na riziká sociálnych sietí zaujal - možno tiež preto, že sa vošiel do 9 minút. Čo ho desí? Štylizácia nás všetkých do sociálne akceptovaných rolí - návrat kalvínskej “verejnej morálky", ktorá chce "odstrániť záclony, pretože správny kresťan sa nemá začo hanbiť". Odolajte doslovnosti a skúste si sami uvedomiť, aký vplyv na Vás má pri písaní statusu na Facebook podvedomá pochybnosť: koľko "To sa mi páči" táto moja myšlienka / zážitok / postrehov získa? Aj neresti potom dostávajú spoločenské "posvietenie" - "Včera som sa strašne ožral a dnes mám hroznú opicu" - Toto sa páči 10 ľuďom… Prečítajte si Čeho se bát v sociálních sítích?
Na koľkých podobných konferenciách stretnete horského vodcu? Na 15E15 sa predstavil Viktor Kořízek a medzi zábermi zasnežených štítov postupne prebiehal popis príprav, výstupu aj zostupu - a tiež skúsenosti človeka, ktorý zodpovedá hlavne za bezpečnosť všetkých ostatných. Tragická bodka na konci bola potom myslím užitočným pripomenutím, že by sme k živlom a prírode mali pristupovať s pokorou.
Jarda Bengl pracuje na projekte Google Maps a tak iste mnohí očakávali ako témy obavy z Veľkého brata Googlu - ale dočkali sa jednak propagačnej vsuvky na novo zaradené české mestá so Street View (Česi sa pozorovania neboja - mnohí si naopak priali byť na Street View zachytení, ako účastníci festivalu Fantasie v Chotěboři) a potom fotiek z dovolenky po USA. Možno tak viac ľuďom utkveli v pamäti problémy s pripojením počítača prezentujúceho,čo je najskôr evergreen, ktorý nesmie na žiadnej IT konferencii chýbať.
Ivana Pekárková mi v pamäti príliš neutkvela – snáď jej vykladanie o šialenom vodičovi nemalo vtipnú pointu a rozprávanie o tom, že imigranti v Anglicku neriešia krízu z pohľadu desaťročia, ale desiatich minút - to ma nejako minulo.
Radu návštevníkov najviac nadchla Dana Drábová, aj keď presvedčení odporcovia tomu by asi práve nejasali. Precízne odzbrojovaná prezentácia začala lakonickým: koniec srandy. Obáváme se podstatných věcí? Okrem celkom známych porovnaní (kde cestovanie autom je výrazne rizikovejšie ako lietanie) došlo hlavne na riziká v rôznych odvetviach energetiky - kde jadrová je podľa prezentovaných zdrojov jedna z najbezpečnejších / najmenej škodlivých ako v bežnej prevádzke tak s ohľadom na havárie.
Ivan Adamovič bol možno aj pre neho trochu prekvapivo v programe uvedený ako kultúrny kritik, ale hovoril o apokalyptických víziách tak, že ak by netrvala prezentácia 15, ale 30 minút, uspal by celé auditórium spoľahlivejšie ako Ovčia babička.
Zvláštny zmocnenec pre energetickú bezpečnosť Václav Bartůšek sa nemohol zúčastniť, ale poslal svoj príspevok Energetická rizika, ktorý prečítal Petr Koubský - nebol nijak optimistický: problém je, že sa máme moc dobre a tak vôbec nedávame pozor...
Osobne sa mi najviac páčil záverečný experiment - maliar (ale tiež bloger) Vladimír Kokolia čítal svoju prezentáciu, ktorú vo veľmi strohej typografickej úprave zároveň premietal za sebou na stenu. Žijeme život? Čo robíme, ak ho nežijeme? Ako je to s "ja"? Na príklade zo severskej ságy Eddy ukazoval, že najhoršie, čoho sa môžeme báť, je, že sa odnaučíme báť - ten pocit, že sa nám vlastne nemôže nič stať, pretože proti všetkým nástrahám sa je možné poistiť, môže byť Baldrovou záhubou… Nájdete u neho na blogu - Hrozba.
Celkové posolstvo z 15E15? Bojme sa, ale nepanikárme :)
Toľko teda k podarenému experimentu E15 - a môžete smelo pokračovať k druhej časti - o konferencii TEDx.
